Mariana Gallová
Mám poistku. Som poistená?!
Akú hodnotu má váš život? A akú ju má z pohľadu vášho dieťaťa? Neviete? Práve preto si teraz predstavte, že máte stroj na výrobu peňazí. Koľko potrebujete, toľko vám dá.
Som človek, ktorý miluje písanie, len potrebuje šancu, aby to mohol každému dokázať ! :) Zoznam autorových rubrík: VŠIMLA SOM SI, VERŠE, Súkromné, Nezaradené
Akú hodnotu má váš život? A akú ju má z pohľadu vášho dieťaťa? Neviete? Práve preto si teraz predstavte, že máte stroj na výrobu peňazí. Koľko potrebujete, toľko vám dá.
Počas posledných dní sa vo virtuálnom svete a teda aj na modrobielej planéte zvanej Facebook, objavila správa o Mojej prvej knižke o sexe. Samozrejme, nie mojej, nepatrí mne, ale jej vlastníkom by sa celkom kľudne mohol stať aj päťročný Vasil. Táto, pre šesťročné deti ako „stvorená“, kniha láka nezrozumiteľným textom, úplne nevhodnými a neprimeranými ilustráciami, ale najmä neodolateľnou témou. Vznikla pod rukami autorov, aby odpovedala na otázky. Ale iba na tie, ktoré sa deti nepýtajú.
Ako sa hovorí, dobrého aj málo stačí, alebo dobrého veľa nenarastie. Ale zase na druhej strane, dobrého nikdy nie je dosť! No nech je to tak, či onak pár centimetrov hore-dole...
Považujem sa za osobu, ktorej nikdy nič neunikne a najradšej je, keď má o všetkom prehľad. No aj mne chvíľu trvalo, kým som si to všimla. Chodím okolo takmer každý deň, no v tomto uponáhľanom svete som si to skôr uvedomiť nestihla. Stála som na zástavke, nikde nikoho, autobus meškal asi 10 minút, a preto som sa nervózne prechádzala hore dolu. Zrazu mi pohľad padol na kocku betónu, ktorá ešte pred nejakým časom tam neležala bezdôvodne. Až vtedy som si uvedomila, že tam voľačo chýba. Začala som bádať v pamäti a čosi trvalo, kým som vylovila spomienku na to, aký účel plnil tento dnes zbytočný kúsok niečoho.
Typické nedeľné popoludnie. Po okolí sa šíril bzukot píly na drevo a traktor, či kombajn si starostlivo ukladal bále sena na akúsi pomyselnú priamku. Z miesta na lavičke pri neveľkom ihrisku, ktoré na miesto pristrihnutej frizúry bolo len povalcované (zrejme kvôli šetreniu času, síl a peňazí) som si až neskôr uvedomila, že práca v nedeľu, tu na dedine, by sa dala nazvať hriechom. Ale nestihla som sa nad tým viac zamýšľať, pretože ujo – sedemdesiatnik v okuliaroch a určite nie v dioptrických sa s úsmevom predieral poza našimi chrbtami a bolo jasné, že len za jediným úmyslom. Provokovať! Zrejme od dôb jeho dôchodku sa táto veselá činnosť stala jeho jediným potešením a možnosťou na príjemne strávenú nedeľu. No nedokázala som mu venovať dlhšiu pozornosť, akoby si zaslúžil, pretože ani som si nestihla uvedomiť, že už dávno nesedím na futbale, ale v publiku na cirkusovom predstavení...