Ako deti sme sa do nej bežne zatvárali, vymýšľali zaujímavé hry, dokonca volali „zadarmo" na neexistujúce čísla, no nikdy sme ju v skutočnosti nevyužili tak, ako sme mali. Telefónna búdka.
A dotelefonovali sme! Ako dlho tam už vlastne nie je? A kto ju zobral preč? A prečo vlastne? Na otázky, ktoré mi preleteli hlavou som našla skorú odpoveď. Vo svete plnom mobilov a iných vymožeností v našej malej dedinke nemala asi také uplatnenie, ako by si zaslúžila. Pokrytie obyvateľstva signálom je takmer 100 percentné a mobilné telefóny umožňujú volania na tiesňové čísla aj bez vloženej SIM karty. Ale predsa, možno pre pár prípadov...
Nedalo mi to pokoj, a tak som začala pátrať. „Telefónne búdky v dôsledku vývoja mobilnej komunikácie už v súčasnosti nespĺňajú svoj pôvodný účel a sú bez telefónnych aparátov," znela prvá internetová správa. A naozaj! Chodíme okolo nich každý deň, no preto že stratili zmysel si ich nevšímame. Na miestach, kde stáli telefónne búdky zostali len akési skrinky, alebo už ani po nich nezostalo nič. Dokonca ani len tá kocka betónu, ktorá leží vedľa našej zástavky. Ďalšia správa znela: „Staré telefónne búdky sa premenia na Wi-Fi hotspoty". Ale len v New Yorku. Škoda, že by to nebolo možné aj na Slovensku?!
V roku 2003 bolo na celom Slovensku vyše 16-tisíc telefónnych automatov, dnes ich je niečo cez 3000 a ich redukcia stále pokračuje. Voľakedy boli povinné. Dnes bezvýznamné. Zmizlo vyše 12-tisíc telefónnych automatov. A všimol si to niekto? Či v tomto supermodernom svete, v ktorom sa každý stále niekam ponáhľa to nehrá žiadnu rolu? Za chvíľu toho možno začne miznúť viac. Príroda tiež už ucítila nejaké straty, ktoré bohužiaľ tiež ignorujeme. Tak teda, čo všetko musí zmiznúť, aby si to človek všimol?